Nazvať doom metalovú kapelu podľa dinosaura? Prečo nie, veď v dejinách rockovej hudby sa práve tieto zvieratá objavili hneď niekoľko krát či už ako názov kapely (T-REX) alebo názov skladby („Dinosaur“ u KING CRIMSON). Okrem toho sa niektoré legendy pýšia prívlastkom rockoví dinosauri. Predsa však pôsobí voľba názvu pre skupinu pohybujúcu sa v žánri ako doom zvláštne. DEINONYCHUS ako kapela jedného človeka si v rámci žánru vybudovala kultové postavenie svojím špecifickým prejavom, ktorému dominuje atypický vokál Marca Kehrena - zúfalé výkriky plné bolesti blízke black metalu, ktoré rozdeľovali poslucháčsku obec na tých, ktorých práve spomínaný hlasový prejav pobavil a tých, ktorí naopak práve preto DEINONYCHUS prepadli.
Na dlho odkladanom nástupcovi rovnomennej dosky „Deinonychus“(´99) koncom minulého roka a už u nového vydavateľstva My Kingdom Music konečne vyšiel „Mournument“, prinášajúci hneď niekoľko zmien, ktoré by v konečnom dôsledku mohli k sebe priblížiť obe skupiny fanúšikov stojacich na opačných koncoch barikády. „Mournument“ pôsobí vyzretejšie - kedy v protiklade s predchodcom dostali viac priestoru jemné klávesy a výraznejšie melódie, ktoré okrem gitár počuť aj v Kehrenovom vokále, ktorý už len výnimočne dosahuje extrémy predchodcu. Objavia sa tradične rýchlejšie skladby inklinujúce viac k black metalu, striedané s doomovo klasickejšími pomalými vecami. Novinkou sú aj účinne gradované postupy a tomu zodpovedajúce členenie skladieb ako napríklad úvodná parádna doomovka „Salus Deceived“, potom „A Misleading Scenario“ alebo rýchlejšia „Selek From Menes“ a „The Obscure Process Of Metamorphous“. Veľkým prínosom je podstatné zlepšenie kvality zvuku, patriacej v minulosti k zaostávajúcim zložkám DEINONYCHUS. Pomohlo to najmä gitarám a do popredia sa dostali aj veľmi živé a pestré bicie Wiliama Sarginsona, ktorý sa blysol hneď v niekoľkých zaujímavých a neraz diametrálne odlišných formáciách ako EXTREME NOISE TERROR, CRADLE OF FILTH (jedna z prvých zostáv, potom niektoré skladby na mini cd „From Cradle To Enslave“, inak dlhoročný bubeník upírskych hviezd Nick Barker mal pôvodne nabúchať pre Kehrena album „Ark Of Thought“) a v all star bande BLOOD DIVINE. Napriek tomu zostala zachovaná typická jednoduchosť a omračujúca priamočiarosť jednotlivých kompozícií. Jednou z najsilnejších vecí je cover „Ancient Dreams“ od doomových klasikov CANDLEMASS. Pomalé tempo s monumentálnymi sabbathovskými riffmi a Kehrenov šepkaný prejav robia z „Ancient Dreams“ jednu z najpôsobivejších skladieb na „Mournument“ a určite cover roka. Po textovej stránke badať náznaky konceptu, kedy Kehren vlastné pocity vkladá do prostredia staroveku a opäť mu so slovami pomohol Shane Davison.
Prechádzajúci počin bol po stránke atmosféry charakteristický tým, že pokiaľ albumy iných doomových veličín pôsobili ako očistný kúpeľ, po vypočutí dosky od DEINONYCHUS bolo poslucháčovi v konečnom dôsledku horšie ako predtým. „Mournument“ má však skôr bližšie k spomínanému kúpeľu, takže bude o pár samovrážd menej… Nejde o príliš novátorsky doom a kapela naďalej stojí v tieni významnejších mien, v každom prípade ide o album stojaci za vypočutie. Mimochodom, DEINONYCHUS bol drobný dinosaurus, ktorý svojimi pazúrmi dokázal protivníkovi zasadiť veľmi bolestivé rany (Deinonychus znamená „strašný pazúr“), zložiť niekoľkonásobne väčšieho protivníka a obávali sa ho aj neporovnateľne silnejšie dinosaury. Aké výstižné!